Forum Replies Created
-
Posts
-
Vedeli ste, že…
Indická národná banka bola za posledných pár rokov nútená trikrát sťahovať platné bankovky z obehu pre chybnú tlač !Jedná sa o nočnú moru tlačiarenských spoločností: prehliadnuť len jeden maličký detail a ste v kaši s celým nákladom. Pokiaľ ide o indické bankovky z tlačiarne Security Paper Mill (SPM) so sídlom v Hoshangabade, tak rozmery problému sú oveľa väčšie. Tá vyprodukovala milióny chybných bankoviek. Podľa dobre informovaných zdrojov, 30.000 bankoviek v nominálnej hodnote 1000 rupií a 80.000 bankoviek 500 rupií, ktoré sa už dostali do obehu.
SPM prijal patričné opatrenia a vyhodil dvoch členov výkonnej rady. Avšak, incident spôsobil znepokojenie medzi politikmi a paniku medzi občanmi s ohľadom na skutočnosť, že bankovky sú bezcenné a musia byť teraz stiahnuté z obehu. Postrádajú ochranný prúžok, ktorý je určený na ochranu bankovky pred falšovateľmi. Dokonca Indovia vymysleli oficiálny termín pre tieto bankovky: FICN alebo Fake Indian Currency Note.
Hoci zatiaľ sa po tomto poslednom incidente neobjavili žiadne falzifikáty, nedostatok kontroly je zarážajúci – a to nielen na strane tlačiarne bankoviek. Človek sa čuduje, prečo štát poverí tlačou bankoviek podnik, ktorý spôsobil rozruch už v roku 2012. Vtedy bankovky síce obsahovali všetky potrebné bezpečnostné prvky, ale tie neboli indické, ale arabské, čo viedlo medzi ľuďmi k panike a k obavám o národnú bezpečnosť.
Len o dva roky neskôr, indická vláda bola konfrontovaná s ďalšou finančne nákladnou situáciou. Po personálnych výmenách trvalo niekoľko mesiacov kým si uvedomili, že bankovky vyrobené do tohto obdobia stále niesli podpis vtedy už bývalého šéfa národnej banky a tak muselo byť skartovaných celkom 146 miliónov bankoviek. Vznikla tým finančná škoda vo výške 5,1 milióna eur. Aj keď došlo k tejto udalosti začiatkom roku 2014, široká verejnosť bola informovaná až na konci roka 2015.
Po týchto udalostiach bola výroba bankoviek dočasne presunutá do Talianska a premiér Narenda Modi plánoval získať dôveru obyvateľov v domácu menu. V súčasnostnej dobe sú bankovky opätovne produkované v Indii.
A či som ja dáky rozprávkar z aukra ? Kúpil som krásny starý hubertus v second-hande. No a v takom malom koženom vrecku bol ten 5 dukát. Ja som ho tam nestrkal. Kto vie aký príbeh ten kabát skrýva …
V jednom starom kožennom vrecku som našiel schovaný a dávno zabudnutý svätováclavský 5 dukát 1931. Teraz sú tieto mince v móde, tak uvažujem o predaji. Vedel by mi niekto pomôcť určiť stav a cenu ?
Izraelská turistka našla doteraz unikátnu mincu
Izraelská turistka našla rímsku mincu, ktorá je takmer 2000 rokov stará a je iba druhá svojho druhu na svete. Minca z obdobia okolo roku 107 nášho letopočtu, nesie obraz rímskeho cisára Augusta, ale bola razená za cisára Trajana. Jedinú takúto mincu malo vo vlastníctve Britské múzeum ! Ja som mal to šťastie a videl som ju (pozri foto 😉
Pani Rimon bola na turistickej túre s priateľmi vo východnej Galilei, keď sa objavila lesklý predmet v tráve. Sprievodca skupiny následne kontaktoval Izraelský pamiatkový úrad (IAA), ktorý prišiel do dvoch hodín !
Danny Syon, senior odborník IAA povedal “je to vzácnosť na svetovej úrovni. Minca bola súčasťou série nostalgických mincí razených cisárom Trajanom venovaných rímskych cisárom, ktorí vládli pred ním”.
Záverom už len dodám, že napr. v aukcii Dix Noonan Webb sa 22.septembra 2014 vydražila ako položka 3499 extrémne vzácna minca – Aureus cisára Augusta z obdobia 27-18 p.n.l. za rekordných 400.000 GBP (500.000 EUR) + poplatky aukčnej spoločnosti !
Zdroj: BBC News
Zbieranie je zábava a vedia to aj v Prešove. Vyzerá to, že aj tradičné burzy na námestí majú svoje čaro.
<cite>@helios said:</cite>
Celkom zaujímáva správa z Mincovni Kremnica.V máji 2016 mincovňa prirpavuje možnosť zakúpiť si sadu replík:
Sada svätováclavských dukátov z nezrealizovaných návrhov J.Šejnostu z roku 19231, 2, 5, 10 dukát, materiál Au 986/1000, lesklé
– limitovaná číslovaná emisia 90 sád
Predpokladaná cena: 6250 eurMomemntálne máte ešte stále možnosť si túto sadu v mincovni rezervovať.
Pekná matematika. Trhová cena Au = 1.100€ za uncu. Cena Au v Mincovni Kremnica:
18 dukátov = 6.250€ ==> 1 gram Au = 100€ ==> 1 unca = 3.100€-
This reply was modified 9 years ago by
Fidzi.
Kolotočová atrakcia. Fake. Pravdepodobne nálepka na originálnej 2€ minci. Už si to mal vytiahnuté z bublinky ? TU som našiel niečo veľmi podobné. Cena 3€.
<cite>@trobo said:</cite>
Podľa odpovede z Bratislavskej pobočky, oni to nerobili. Myslím si, že na stránke urobili preklep. Miesto SNM dali SNS. No ešte to nemám na sto percent overené.
Skúsim ešte v Trnave.Overoval som pôvod sady v Mincovni Kremnica. Jedná sa o razbu na súkromnú objednávku, na ktorej realizácii sa podieľala mincovňa. V opise produktu na stránke je chyba – nemá tam byť uvedená skratka SNS, ale SNM. 😉
<cite>@trobo said:</cite>
Náhodou nevieš ktorá pobočka SNS nechala vyrobiť tohoročnú sadu?Nie som členom SNS. Treba sa tam informovať. Teda pokiaľ skratka SNS znamená Slovenskú numizmatickú spoločnosť a nie niečo iné. 😉
<cite>@helios said:</cite>
Fidzi, takze ani razba jubilejneho Šejnotovho dukátu tým pádom nebola iniciovaná zo strany Mincovne Kremnica, ale bol za tým niekto úplne iny?O razbu dukátu podľa návrhu Josefa Šejnostu mali záujem minimálne tri súkromné osoby. Najrýchleší záujemca, ktorému mincovňa razbu repliky zrealizovala, bol nakoniec Zobek. Pravdepodobne po úspechu repliky sv. dukátu s ročníkom 2014 sa mincovňa rozhodla vyraziť rovnakú repliku dukátu s odlišným spôsobom číslovania podobným jubilejnému dukátu. Či na túto myšlienku prišli nezávisle od ostatných záujemcov alebo myšlienku len využili nedokážem posúdiť. Isté je len to, že každý záujemca vrátane mincovne, si musel obstarať svoju originálnu predlohu, podľa ktorej chcel vyhotoviť repliku, pretože originálny návrh Josefa Šejnostu bol razený v parížskej mincovni a nie v kremnickej t.j. ani návrh, ani originálne razidlá neboli k dispozícii v depozitári či múzeu.
Nie je to v emisnom pláne mincovne, pretože to nie je plánovaný výrobok mincovne Kremnica, ale výrobok na objednávku zákazníka – Slovenskej numizmatickej spoločnosti (teda pokiaľ SNS nie je Slovenská národná strana 😀 ). Podobne je tomu aj pri sade 2015 so strieborným/zlatým žetónom futbalového klubu AS Trenčín majstra Slovenska a víťaza slovenského pohára 2014/2015. Sú to súkromné razby objednané v mincovni. Náklad a cena je pri oboch rovnaký.
Kauza stará dva roky odložená ad acta – páchateľ neznámy, minca sa nenašla…
Záhada mince ztracené z muzea trvá
Olomoucké arcibiskupstvo zapožičalo v septembri 2013 Sliezskemu zemskému múzeu v Opave na výstavu jedinečný guldiner vratislavského biskupa (Wrocław) Jána V. Turza z roku 1508. Lenže keď sa v marci 2014 mala minca vrátiť do Olomouca, nastalo zdesenie. Cenná mince z kancelárie námestka pre spoločenské vedy záhadne zmizla. Pracovníci múzea hľadali, ale neúspešne. Až po dvoch mesiacoch nahlásili prípad na políciu !!!V rokoch 1499-1506 razila rodina Turzovcov guldinery aj v kremnickej mincovni (Huszar 794-799). Finančník a banský podnikateľ Fugger získal Jánovi III. Turzovi od Wladislava II. Jagelovského prenájom kremnickej komory. S funkciou komorného grófa sa dostala do jeho rúk nielen prevádzka kremnickej mincovne, ale aj ratifikácia zlata a striebra.
Ján III. Turzo mal 8 detí a jedno z nich – Ján V. Turzo sa stal práve vratislavským biskupom. V roku 1495 Turzovci spolu s Fuggerovcami založili podnik “Ungarischer Handel”, neskôr nazývaný “Neusohler Kupferhandel”, ktorý sa postupom času stal najväčším výrobcom a obchodníkom s meďou na svete a jednou z prvých kapitalistických firiem sveta. Zanikla ako súkromná spoločnosť roku 1525, kedy ju prevzal kráľovský dvor.
Moc komorného grófa zvýrazňuje obraz mince a najmä nápis „Kremnicz Turso“. Guldinery razili zo striebra alebo zlata. Podľa mňa sú to najkrajšie mince v histórii kremnickej mincovne.
Ukazuje sa, že mincovňa vie stále prekvapiť. Tentoraz na poli – sady ročníkových mincí. Predáva, vlastne už má vypredanú sadu SNS – Múzeum židovskej kultúry – súbor minci 2016 so zlatým žetónom v cene 1.195 € / ks ! Bohužiaľ v náhľade nie sú uvedené ďalšie špecifikácie. Ale podľa ceny predpokladám, že zlatý žetón je vo váhe 10 dukátu.
Čo viete o eure? Poznáte euromince? Otestujte sa!
Aj keď platobné karty používame stále viac, vari nie je deň, keď by sme nedržali v ruke aj bankovky či mince. Vidíme ich často, ale ako ich poznáme? Otestujte sa!
1.) Rovnako aj mne chýba táto funkcionalita. Nechce sa mi neustále preklikávať do menu Fórum. Z pohľadu užívateľa je najlepšie riešenie, ak kliknem na príspevok na nástenke, tak sa mi automaticky otvorí daný príspevok vo Fóre, kde ho môžem pozerať v súvislostiach.
2.) v mobilnej verzii – ak sa kliknem na pull down menu v pravej časti screenu, tak sa mi rozbalí menu v smrtiacej kombinácii čierny text na veľmi šedom pozadí. Nedokážem to prečítať.
3.) Písanie textu v tomto editovacom okne je veľmi pomalé. Až do tej miery, že mi pri rýchle písanom texte na tablete vynecháva písmenká. Na počítači mi ich po krátkom čase doplní.
-
This reply was modified 9 years ago by
