MÁRIA TERÉZIA bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Bratislave 25. júna 1741. Na základe pragmatickej sankcie sa tak stala nástupníčkou po vláde KAROLA III. Podľa pravidla tak nastúpila na trón najstaršia dcéra.
Už od samého počiatku sprevádzali jej vládnutie mnohé ťažkosti. Prvou bolo vypovedanie vojny pruským kráľom Fridrichom II., ktorý obsadil Sliezsko. MÁRIA TERÉZIA chcela preto čo najskôr zvolať uhorský korunovačný snem do Bratislavy. Nebolo to jednoduché, pretože uhorské stavy sa snažili využiť situáciu a vyťažiť z nej výsady pre seba. Svojím konaním si dokázali zabezpečiť oslobodenie pôdy od dane. Po tomto ústupku už nič nebránilo korunovácii.
Korunovačný obrad uhorskej kráľovnej sa konal v Bratislave. Celý obrad vykonal uhorský prímas Imrich Eszterházy a palatín Ján Pálfy. Bratislava sa tak po tomto akte stala druhou rezidenciou MÁRIE TERÉZIE. Pre Bratislavu to znamenalo skutočne hojné obdobie, spojené s hospodárskym a kultúrnym rozmachom.
V meste Bratislava (Pressburg) si svoje paláce začala dokonca stavať aj vtedajšia šľachta.
Na pamiatku z korunovácie za uhorskú kráľovnú je v súčasnosti známych 24 typov medailí a 10 typov žetónov.
Medaily boli razené zo zlata, striebra, bronzu, olova ale aj z cínu. Medaily boli umelecky hodnotné diela, vyhotovené poprednými rytcami z hlavných mincovní.
Už od polovice 16. storočia sa stala kremnická mincovňa významným strediskom medailérskej tvorby v strednej Európe. Medaily, ktoré boli razené v Kremnici sa tak stali nositeľmi uchovania si dôležitých historických, hospodárskych, kultúrnych a korunovačných udalostí.
Vďaka medailám sa tak podarilo zachovať nie len mnoho podobizní panovníkov, ale aj mnoho významných udalostí, ktoré by inak zostali neznáme.
Korunovácie v Bratislave
Žetóny sú zlaté, strieborné, bronzové a mosadzné. V Uhorsku je razba tzv. korunovačných žetónov zaznamenaná od 16. storočia. Ich cieľom bolo zachovať pamiatku na korunováciu kráľa.
Žetóny mali spravidla jednoduchšiu razbu.
Korunovácie v Bratislave.
Autormi medailí a žetónov boli samozrejme poprední majstri ako napríklad Matej Donner, Anton Wiedemann a Juraj Viliam Vestner.
Matej Donner sa stal riaditeľom viedenskej ryteckej akadémie. Bol to sochár a medailér. Jeho diela boli výnimočné hlavne kvôli portrétovému medailérstvu. Nebol zameraný len na jednoduché zobrazenie portrétu korunovanej MÁRIE TERÉZIE, ale snažil sa čo najviac zachytiť i jej charakterové vlastnosti.
Na rubových stranách zachytával spravidla niektorý jav z korunovačného ceremoniálu alebo pohľad na Bratislavu.
Prečítajte si aj predošlé články, ktoré zachytávajú platidlá počas vlády MÁRIE TERÉZIE:
Mária Terézia – Platidlá – DIEL č. 1
Platidlá Márie Terézie – DIEL č. 2
Zdroje:
https://www.sixbid.com/
https://eshop.machochlapovic.sk/
nice