Warning: Use of undefined constant minor - assumed 'minor' (this will throw an Error in a future version of PHP) in /nfsmnt/hosting1_1/3/8/388ca7f9-574c-4866-b077-7544978ab999/mince-medaily.com/web/wp-config.php on line 6
Platidlá Márie Terézie – DIEL č. 2 - mince-medaily.com

Platidlá Márie Terézie – DIEL č. 2

. . . pokračovanie témy – platidlá Márie Terézie – mince a bankovky počas jej vlády.
Vplyvom nedostatku peňazí v obehu v dôsledku financovania vojny proti Prusku v roku 1756 hľadala rakúska vláda iné východisko aké by ponúkalo znehodnotenie obsahu zlata a striebra v mincovom obežive bez zhromažďovania a odoberania predmetov zo vzácnych kovov obyvateľstvu.

Zjednodušene sa dá povedať, že zámerom bolo dostať väčšie množstvo kumulovaného súkromného kapitálu od obyvateľstva do voľného obehu na trhu, pretože vojnové operácie proti Prusku sa vyplácali v minciach.

Prvé papierové peniaze Márie Terézie

V roku 1762 boli vydané prvé papierové peniaze v Habsburskej monarchii tzv. Bancozettel(v preklade doslova ako “bankový lístok”. Vydané boli cez banku Wiener Stadt Banco, založenú v roku 1705 cisárom Jozefom I. Habsburgským. Štát ich vydával v čase, keď mu chýbali peniaze z drahých kovov. Boli to tzv. nezúročiteľné štátne dlhopisy.

Ich hlavným cieľom bolo získať potrebné finančné prostriedky na stále stúpajúce vládne výdaje.

Boli to zmenky voči banke. V súčasnosti ich nazývame bankovky. Ich celková hodnota predstavovala 12 miliónov guldenov v nomináloch 5, 10, 25, 50 a 100. Tieto bankovky sa dali kedykoľvek zameniť za strieborniaky a toliare.
Vďaka svojmu tvaru a forme značne uľahčovali rátanie a prehľad, boli skladnejšie a praktickejšie ako mince.

V tom čase bolo vládou nariadené, že bancozettle majú tvoriť maximalne 1/3 všetkých finančných aktív v obehu.

Platidlá Márie Terézie
( Obrázok: banková zmenka v hodnote 25 guldenov z roku 1762 – Wiener Stadt Banco – štátna banka Habsburgskej monarchie)

Po skončení sedemročnej vojny ( 1756-1763) časť týchto bancozetllí zamenili späť na kovové strieborné mince, a zvyšok zničili.
1771 došlo k druhej emisii bancozetlí, znova v objeme 12 000 000 guldenov. K pôvodným nominálnym hodnotám pribudli aj 1, 2, 500 a 1000 guldenové. Ich prijatie nebolo povinné súkromnými osobami. Na druhej strane bolo povinnosťou štátnej pokladnice, úradov ich prijímať, ba dokonca štát vyžadoval niektoré platby daní len vo forme bancozettlí. Maximálna platba štátu v bancozettliach bola možná maximálne teda do výšky 1/3 z celkovej platby.
Bancozettle nominálnej hodnoty vyššie ako 50 guldenov sa mohli používať len pri platbách presahujúcich sumu 200 guldenov, prípadne si ich majiteľ mohol zameniť za štátny dlhopis v minimálnej hodnote 100 guldenov z 5% úrokovou sadzbou na 1 rok.

V tom istom roku 1771 vláda nanovo stanovila striktný pomer obeživa v monarchii – oproti nariadeniu z roku 1762, polovicu obeživa mali predstavovať bancozettle a druhú polovicu klasické mince.
platidlá Márie Terézie
( Obrázok: banková zmenka v hodnote  50 guldenov z roku 1806 – Wiener Stadt Banco – štátna banka Habsburgskej monarchie)

Očakávania z príjmu bancozettlí do štátnej kasy sa napokon nenaplnili a Rakúsko vojnu z Pruskom prehralo.
Z počiatku boli bancozetlle ručne číslované a perom podpisované jedným z členov bankovej rady. Bancozettle boli tlačené jednostranne s niekoľkými suchými pečaťami, len 6. emisia (až v rokoch 1806-1811, kedy sa už netlačil sa nominál 1000) bola tlačená obojstranne.
Obyvateľstvo, vrátane šľachty sa na bancozettle pozeralo kriticky a v tom období sa začali objavovať aj prípady ich falšovania. Sfalšovanie bancozettle bolo oveľa jednoduchšie ako sfalšovanie mince razenej klasickým spôsobom. Netreba zdôrazňovať že veľké množstvo ľudí prišlo vďaka falšovateľom o celý majetok.

Tak ako uvádzame vyššie, už začiatky emisie nových bankoviek vzbudzovali v obyvateľstve nedôveru a vznikali pochybnosti o krytí tejto formy peňazí. Preto sa začali používať kurzovné lístky na výmenu konvenčnej meny, (strieborné mince – papierové bancozettle) Tento kurz sa postupne výrazne menil v neprospech papierových bankoviek. Obyvateľstvo preto nejavilo záujem a odmietalo používať takúto formu peňazí. Z tohto dôvodu došlo k rôznym nariadeniam a nútenému obehu bankoviek, viď. článok vyššie.
Neskôr v roku 1811 dosiahol obeh nekrytých papierových peňazí hodnotu 1,06 miliardy zlatých.
Výsledkom vydávania bancozettlí bola teda samozrejme inflácia a hyperinflácia, ktorá vyvrcholila v roku 1811 štátnym bankrotom.

…pokračovanie nabudúce :)

Zdroj fotiek:

Wikipédia


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/3/8/388ca7f9-574c-4866-b077-7544978ab999/mince-medaily.com/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 399
  1. 13. októbra 2016

    […] sme nedávno venovali samostatnú pozornosť, rozdelené sú do 3 článkov: 1 článok, 2 článok, 3 článok […]

Pridaj komentár